Základné zručnosti kouča V-Parafrázovanie

Ďalším prvkom komunikácie a aktívneho počúvania je parafrázovanie. Parafrázovanie je vlastne zopakovanie toho čo už bolo povedané, resp. to čom som počul povedať hovoriaceho. Nie vždy mi totiž môže byť jasné, čo mal druhý na mysli keď o niečom hovoril. Je to dané aj tým, že síce používame rovnaké slová, ale významy, ktoré su za nimi skryté sú často krát úplne odlišné. Predstavte si nasledujúcu situáciu. Príde manželský pár k psychológovi, s tým, že by radi urobili niečo pre svoje manželstvo, nakoľko sa im zdá, že im to dajako neklape, ale nevedia prečo. Psychológ sa najprv chce osamote porozprávať s manželom. Pýta sa ho čo vlastne v manželstve chce, a pán hovorí „viete, chcel by som šťastné manželstvo.“ A čo to je to šťastné manželstvo, pýta sa psychológ. „No to je vtedy, keď prídem domov, večera je na stole, zapnem si správy a manželka mi prinesie do ruky chladené pivo. Tú istú otázku položí psychológ manželke, jej odpoveď je nasledovná: „pre mňa je šťastné manželstvo, keď ma manžel zoberie do divadla, občas mi kúpi kvety a pozve ma na večeru:“

Vidíte? Rovnaký pojem, rovnaké slová -šťastné manželstvo, ale každý má za tým nejaký iný význam. A na tejto významovej úrovni vzniká veľmi veľa nedorozumení, nakoľko, pri bežnej komunikácii predpokladáme, že pojmy, ktoré používame zahŕňajú aj rovnaké významy. V bežnej komunikácii sa to bežne stáva, ale kouč by si nemal dovoliť ten luxus, nesprávne predpokladať významy, ktoré sa skrývajú za klientovými slovami, ale mal by si ich overovať sa pýtať sa na to či tomu čo bolo povedané aj správne porozumel. To je možné urobiť napr. aj nasledujúcimi otázkami:

· „Keď ste hovorilo o tomto, mysleli ste to takto?“

· „Keď ste hovorili o tejto veci, chceli ste tým povedať toto....?“

· „Ak som vám správne porozumel, tým že ste povedali toto, mysleli ste....?

· „Mysleli ste to tak, že....?“

Byť pochopený a porozumený je hlbokou ľudskou túžbou. A kouč by mal byť pripravený na to aby aj túto túžbu vedel uspokojiť, resp. aby dokázal vytvoriť v komunikácii také podmienky aby koučovaná mal pocit, že sa zaujímame o to čo hovorí a nielen o to aké slová používa, ale aj to čo má presne na mysli, keď hovorí o tom alebo tom.

---

Základné zručnosti kouča IV-Sústredenie

Rozvíjať sústredenie je samozrejme, našťastie, možné. Ale jednoduché to určite nebude. A prečo? Nuž v našom bežnom živote sa mnoho vecí snažíme urobiť práve tým, že do ich vykonania zapájame vôľové úsilie. Presne v duchu „čím viac zatlačím, tým rýchlejšie to pôjde.“ Žiaľ, nepôjde. Schopnosť sústrediť sa je podľa tzv. abhidhammickej psychológie jednou z piatich schopností mysle. Hneď vedľa úsilia, dôvery, múdrosti a všímavosti. Podrobnejšie si tieto schopnosti preberieme neskôr. Čo je však pre pochopenie toho, ako sústredenie rozvíjať, dôležitejšie, je fakt, že stojí presne na opačnom konci ako úsilie.
Predstavte si palicu -na jednom konci je sústredenie a na druhom je úsilie. Keď túto palicu podložíte uprostred nejakým predmetom, vznikne vám páka. Čím viac tlačíte na jednu stranu, tým viac sa vám palica dvíha na strane druhej. A preto je rozvoj sústredenia taký ťažký, pretože čím viac sa snažíte o to, aby sa vaše sústredenie rozvíjalo, tým menej sa vám to bude dariť. Naša spoločnosť je nastavená silovo. Ak by som chcel citovať Murphyho, povedal by som „ak niečo nejde urobiť silou, určite to pôjde ešte väčšou silou“. A o to častokrá aj snažíme. „Tlačíme na pílu“. Nemám pochybnosti o tom, že v mnohých prípadoch, bude tento prístup korunovaný úspechom, ale žiaľ zrovna pri kultivácii sústredenia to neplatí.

Otázkou prirodzene potom ostáva, ako vlastne rozvíjať sústredenie, keď vôľovo to nejde. Nejaká tá vôľa tam na začiatku musí byť, aspoň do tej miery aby ste si povedali, že sa do toho pustíte. Skúste si ale potom položiť otázku, možno ešte pred tým než začnete dumať nad tým ako si rozvíjať myseľ, kedy sa vám stalo, že ste sa dokázali výborne sústrediť. Kedy a za akých podmienok to bolo? Čo ste robili? Akú činnosť ste zrovna vykonávali? Ak sa na tieto činnosti pozriete naozaj podrobne, možno prídete na to, že mnoho z nich je spojených s niečím príjemným. S príjemnými a pozitívnymi zážitkami, pocitmi, udalosťami či ľudmi. Z toho nám potom logicky vyplýva fakt, že pokiaľ chceme nejako rozvíjať sústredenie, je potrebné aby sme našej mysli ponúkli niečo príjemné, na čom bude rada spočívať. Skrátka na čom bude sedieť ako „prilepená“.

Schopnosť sústrediť sa nám ostáva a je takpovediac prenositeľná. Ak už raz sústredenie rozvinieme a budeme ho pravidelne udržiavať, tak sa nám bude objavovať aj v iných oblastiach života, nielen pri koučingovom sedení.

V stručnosti ide o nasledovné. Vyberiete si nejaký „predmet“, týmto predmetom môže byť v podstate čokoľvek -zvuk, pocit, chuť, to čo je videné, predstava, myšlienka a pod. Ak si niečo také vyberiete, doporučujem niečo čo je neustále prítomné, napr. dych, potom skúste zotrvávať pri pozorovaní tohto procesu. Ak vaša myseľ odbehne, len si to všimnite a vráťte ju naspäť. Nesnažte sa vašu myseľ nijako úsilím na tomto predmete držať. Predstavte si myseľ ako neposedné dieťa, ktoré neustále trpezlivo vraciate na jedno mieste, tam kde sa hrá, a kde je to preňho zaujímavé. Nerobíte to ani násilne ani zo stresom, ,pretože viete, že deti sú také a je to v poriadku. Aj vaša myseľ je ako také dieťa a neustále ju zaujíma niečo iné, a to je o.k., pretože myseľ je už raz taká. A vaše úsilie sa prejavuje práve tým, že myseľ neustále vraciate na jedno miesto. Na to, ktoré ste si pred tým vybrali. Možno je ešte dobré spomenúť , že pokiaľ si už vyberiete nejaké miesto, skúste ho nejakú dobu nemeniť. Vlastne- pokiaľ nemáte nejaký vážny dôvod, nemeňte ho vôbec. Čím dlhšie používate na tréning jedno miesto, jeden predmet, tým ľahšie bude pre myseľ aby sa vracala presne na toto jedno miesto. Je to ako keď si na poľnej ceste vyjazdíte cestičku. Ak sú koľaje dosť hlboké, sami do nich spadnete. Pri cestovaní po takýchto cestách, zvlášť keď je blato a idete v aute, to nie je zrovna žiaduce, ale pri rozvíjaní mysle a konkrétne sústredenia ide presne o to. Naučiť myseľ kde sú koľaje v ktorých sa cíti dobre a učiť ju tomu aby v týchto koľajach dokázala zotrvať.

V tomto článku nájdete konkrétny postup ako sústredenie rozvíjať. Možno Vás však sklamem, pokiaľ nemáte radi introspektívne techniky, nebude sa vám to páčiť. Zase na druhú stranu, ak máte nejaké svoje vlastné postupy ako rozvíjať sústredenie, neváhajte sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Sám som na to veľmi zvedavý.

---

Základné zručnosti kouča III-Verbálna komunikácia a aktívne počúvanie

Najčastejším komunikačným procesom, ktorý sa v koučingovom sedení bude vyskytovať bude aktívne počúvanie. Pojem aktívneho počúvanie je v dnešnej dobe pomerne často používaný, čo je celkom prirodzené, nakoľko je obsiahnutý takmer v každej komunikačnej výmene, ktorá sa odohráva medzi dvoma ľuďmi. Aktívne počúvanie sa nám objavuje v prípadoch riešenia konfliktov, pri vedení motivačného alebo hodnotiaceho rozhovoru, pri asertívnom jednaní a pri mnohých ďalších komunikačných udalostiach.

Ako by sme mohli aktívne počúvanie definovať? Jedná sa o proces, v ktorom je načúvajúci plne sústredený na to, čo sa v komunikačnom procese deje. Je taktiež plne prítomný v okamžiku keď druhý rozpráva. Ten kto aktívne počúva sa snaží plne pochopiť významy a obsahy, ktoré sú ukryté v komunikačnom toku. Ak by som chcel z predchádzajúcej definície vybrať jedno slovo, ktoré by najviac vystihovalo, čo sa deje v aktívnom počúvaní, asi by to bolo slovo sústredenie. Sústredenie sa na to, čo sa deje v komunikačnom procese je to, čo odlišuje bežné komunikovanie od aktívneho počúvanie. Nevravím, že aktívne počúvanie sa v bežnej komunikácii nevyskytuje, ale tak isto ako koučing nie je posedenie pri káve, keď sa kouč a koučovaný príjemne bavia na nezáväzné témy, tak tak isto ani bežný „pokec“ s priateľmi nemusí v sebe obsahovať prvky aktívneho počúvanie. To čo odlišuje bežné „počúvanie“ od aktívne je, ako som už vyššie spomenul, práve miera sústredenia.