Minulý týždeň sa v termíne 22.-23.10 uskutočnila 3.konferencia o koučovaní s podtitulom: Koučovanie ako súčasť kultúry modernej spoločnosti. Ako moderátor tejto konferencie som mal možnosť prejsť takmer celým programom (okrem niektorých workshopov, ktoré ale prebiehali súčasne) a vidieť a počuť mnoho tém, prednášajúcich aj otázok, ktoré padli z publika. Vyvolalo to vo mne niekoľko postrehov a myšlienok, o ktoré by sa s vami rád podelil.Koučing je síce relatívne novou ideou, nástrojom alebo prístupom a .... dosadťe si podľa svojho uváženia. Ale-štatistiky však hovoria pomerne jasnou rečou. Je to jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví, ktorého zisk napr. len za posledný rok presiahol 700 miliónov libier. A rastie. Skrátka koučing je tu, je potrebné sa ho naučiť brať vážne a zobrať si z neho to, čo je prospešné. Koučing ako podporujúci proces v ktorom sa kouč v spoluprácu s koučovaným snažia hľadať odpovede na otázky, ktoré si koučovaný prináša do sedenia, je niečím ,čo sa postupne stáva nenahraditeľným nástrojom v arzenáli iných nástrojov rozvoja ľudských zdrojov ako napr. mentoringu, tutoringu, tréningu a pod. Keď niekto prichádza s niečím novým, nejakú dobu trvá, kým si to nájde miesto miesto v spoločnosti. Pred novinkami sa máme väčšinou na pozore, potrebujeme viac času aby sme si zvykli a predovšetkým si na vlastnej koži, alebo zo skúseností iných ľudí overili, že novinka je naozaj užitočná. Možno v koučingu sme niekde v tejto fáze. Je tu tábor ľudí, ktorí už majú množstvo skúseností s koučingom a radia sa medzi najhorlivejších zástancov. Potom je skupina ľudí, ktorí už niečo o koučingu počuli ,ale ešte nie sú presvedčení o tom,ž e je to niečo ,čo by im mohlo pomôcť k dosiahnutiu ich cieľov. No a nakoniec, ako všade, je tu skupina ľudí, ktorí sú apriori proti všetkému novému. Takáto konferencia slúži aj ako priestor, kde sa tí, ktorí nad koučingom a jeho využitím vážne zamýšľajú, len možno potrebujú trošku postrčiť aby sa z fáze myšleinok dostali do fáze realizácie. Možno sa to zdá, čudné, ale aj koučing potrebuje osvetu. Potrebuje aby sa o ňom vedelo, je potrebné aby sa o koučingu písalo, aby sa o ňom hovorilo .Skrátka aby sa aj samotný pojem dostal do spoločenského jazykového slovníka.
Ďalšou myšlienkou, ktorá sa mi objavila v mysli, bolo povšimnutie, že napriek novosti koučingu má už, aj u nás, pomerne slušné odborné zázemie. Transfer myšlienok zo zahraničia bol vyditeľný aj v tom, že v každom bloku konferencie bol nejaký zahraničný prednášajúci. Samozrejme, že absolútnou jednotkou bol sir John Whitmore, ale o tom by som sa rozpísal radšej v samostatnom príspevku. Pozvať také množsto zahraničných prednášajúcich bol iste skutok, ktorý si zaslúži poďakovanie organizátorom konferencie-predovšektým pani Kláre Giertlovej a pani Zlatici Stubbs.
Vzájomné obohacovanie, zdieľanie skúseností, diskusie v kuloároch, to všetko je niečo, čo síce nie je na oficiálnom programe konferencie, ale je rovnako dôležité, ak aj v určitých momentoch o niečo dôležitejšie ako oficiálny program. Je to zvláštna kombinácia a zvláštny pocit, ktorý som miestami z tejto udalosti mal. Slovensko je malá krajna, koučing sa rozvíja, a tak sa dá povedať, že v koučingu sa každý s každým pozná. A to je celkom dobre, vedieť o sebe, odovzdávať si svoje skúsenosti-to je najlepšou cestou ako zo spoločného poznania vytiahnuť to najlepšie. Snažiť sa spoločne hľadať nové nápady, myšlienky a riešenia a nezastaviť sa. Pozerať sa dopredu.
Veď základnou koučovskou otázkou je " Čo ešte sa dá urobiť"?:)
