3. konferencia o koučingu-Koučovanie ako súčať kultúry modernej spoločnosti-krátke zamyslenie

Minulý týždeň sa v termíne 22.-23.10 uskutočnila 3.konferencia o koučovaní s podtitulom: Koučovanie ako súčasť kultúry modernej spoločnosti. Ako moderátor tejto konferencie som mal možnosť prejsť takmer celým programom (okrem niektorých workshopov, ktoré ale prebiehali súčasne) a vidieť a počuť mnoho tém, prednášajúcich aj otázok, ktoré padli z publika. Vyvolalo to vo mne niekoľko postrehov a myšlienok, o ktoré by sa s vami rád podelil.

Koučing je síce relatívne novou ideou, nástrojom alebo prístupom a .... dosadťe si podľa svojho uváženia. Ale-štatistiky však hovoria pomerne jasnou rečou. Je to jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví, ktorého zisk napr. len za posledný rok presiahol 700 miliónov libier. A rastie. Skrátka koučing je tu, je potrebné sa ho naučiť brať vážne a zobrať si z neho to, čo je prospešné. Koučing ako podporujúci proces v ktorom sa kouč v spoluprácu s koučovaným snažia hľadať odpovede na otázky, ktoré si koučovaný prináša do sedenia, je niečím ,čo sa postupne stáva nenahraditeľným nástrojom v arzenáli iných nástrojov rozvoja ľudských zdrojov ako napr. mentoringu, tutoringu, tréningu a pod. Keď niekto prichádza s niečím novým, nejakú dobu trvá, kým si to nájde miesto miesto v spoločnosti. Pred novinkami sa máme väčšinou na pozore, potrebujeme viac času aby sme si zvykli a predovšetkým si na vlastnej koži, alebo zo skúseností iných ľudí overili, že novinka je naozaj užitočná. Možno v koučingu sme niekde v tejto fáze. Je tu tábor ľudí, ktorí už majú množstvo skúseností s koučingom a radia sa medzi najhorlivejších zástancov. Potom je skupina ľudí, ktorí už niečo o koučingu počuli ,ale ešte nie sú presvedčení o tom,ž e je to niečo ,čo by im mohlo pomôcť k dosiahnutiu ich cieľov. No a nakoniec, ako všade, je tu skupina ľudí, ktorí sú apriori proti všetkému novému. Takáto konferencia slúži aj ako priestor, kde sa tí, ktorí nad koučingom a jeho využitím vážne zamýšľajú, len možno potrebujú trošku postrčiť aby sa z fáze myšleinok dostali do fáze realizácie. Možno sa to zdá, čudné, ale aj koučing potrebuje osvetu. Potrebuje aby sa o ňom vedelo, je potrebné aby sa o koučingu písalo, aby sa o ňom hovorilo .Skrátka aby sa aj samotný pojem dostal do spoločenského jazykového slovníka.

Ďalšou myšlienkou, ktorá sa mi objavila v mysli, bolo povšimnutie, že napriek novosti koučingu má už, aj u nás, pomerne slušné odborné zázemie. Transfer myšlienok zo zahraničia bol vyditeľný aj v tom, že v každom bloku konferencie bol nejaký zahraničný prednášajúci. Samozrejme, že absolútnou jednotkou bol sir John Whitmore, ale o tom by som sa rozpísal radšej v samostatnom príspevku. Pozvať také množsto zahraničných prednášajúcich bol iste skutok, ktorý si zaslúži poďakovanie organizátorom konferencie-predovšektým pani Kláre Giertlovej a pani Zlatici Stubbs.

Vzájomné obohacovanie, zdieľanie skúseností, diskusie v kuloároch, to všetko je niečo, čo síce nie je na oficiálnom programe konferencie, ale je rovnako dôležité, ak aj v určitých momentoch o niečo dôležitejšie ako oficiálny program. Je to zvláštna kombinácia a zvláštny pocit, ktorý som miestami z tejto udalosti mal. Slovensko je malá krajna, koučing sa rozvíja, a tak sa dá povedať, že v koučingu sa každý s každým pozná. A to je celkom dobre, vedieť o sebe, odovzdávať si svoje skúsenosti-to je najlepšou cestou ako zo spoločného poznania vytiahnuť to najlepšie. Snažiť sa spoločne hľadať nové nápady, myšlienky a riešenia a nezastaviť sa. Pozerať sa dopredu.

Veď základnou koučovskou otázkou je " Čo ešte sa dá urobiť"?:)

Neznalosť kouča: jeho výhoda?

Je to veľká otázka, ktorá dokáže vyvolať búrlivú diskusiu medzi manažérmi aj koučami. Dilema je nasledovná: mal by kouč mať poznatky z oblasti v ktorej svojho klienta koučuje? Alebo sa dá koučovať aj bez týchto znalostí?
Prvá vec, na ktorú si vždy spomeniem, keď dostanem túto otázku, je príhoda, ktorú vo svojej knihe Tajemství vysoké pracovní výkonnosti popísal Timothy Gallwey. Gallwey bol pozvaný aby koučoval symfonický orchester. Len si to predstavte, už len tá myšlienka, koučovasť hudobníkov. Gallwevy samozrejme nikdy nedržal v ruke žiaden hudobný nástroj. Ako teda mohol niečo také zvládanuť? Nechcem zachádzať do podrobností, ale samozrejme to dokázal. Nemal žiadne znalosti a predsa sa mu podarilo koučovať hudobníka, ktorému sa v určitej časti jeho hudobnej produkcie nedarilo zahrať čistý tón.
Kouč, predovšetkým začínajúci kouč, alebo manažér, ktorý sa snaží aplikovať koučingové princípy vo svojej práci, je neustále konfrontovaný s potrebou, ba niekedy až túžbou poradiť . Pokiaľ si toto nedokáže odsledovať a zastaviť, potom svojho klienta zahltí svojimi nápadmi a myšlienkami a tým znemožní jeho kreatívne hľadanie a nachádzanie nový nápadov . Pokiaľ vie však svoje vnútorné myšlienky držať na uzde, nie je na škodu veci aby mal tieto poznatky a skúsenosti.
Okrem toho treba dodať, že kouč je predovšetkým strážcom a nositeľom procesu. Dohliada na štruktúru, sleduje klientove ciele a nastavuje podmienky tak, aby sa klient dostal čo najskôr k cieľu, ktorý si sám na začiatku sedenia stanovil.
V taoizme platí jedna čarovná pravda. Veci sa dejú svojím prirodzeným spôsobom a najlepšie ako si to ich prirodzenosť vyžaduje. Jediné čo je potrebné je nezavadzať pri tom. Aj koučingové sedenei sa deje svojím prirodzeným spôsobom, má vlastnú, nepredvídateľnú dynamiku. Čím menej sa vám podarí do tohoto procesu zasahovať, tým budú vhľady, ktoré klient učiní cennejšie a realizovateľnejšie.
Koučingový proces je ako prúd rieky, pokiaľ mu nebudeme klásť prekážky nenapácha žiadnu škodu.

Recenzia: Reklama – Jak dělat reklamu, Vysekálová, J., Mikeš J.

Vysekálová, J., Mikeš J.: Reklama – Jak dělat reklamu. Praha, Grada 2007, 2. aktualizované a rozšírené vydanie, s. 184.

Autori knihy prinášajú rýchly prehľad o procese vytvárania reklamy – účinného pomocníka pri predaji a nákupe. Obaja autori majú za sebou bohatú skúsenosť s tvorbou reklamy. Svoje poznatky odovzdávajú na konferenciách, seminároch, prednáškach a vo forme publikácií. Sú členmi viacerých spoločností a asociácií zaoberajúcich sa reklamou.

V rámci šiestich kapitol sa čitateľ oboznamuje so základnými informáciami, ktoré sú obohatené zaujímavými príkladmi. Príťažlivosť príbehom dodáva nielen skutočnosť, že sú z praxe odborníkov, ale aj fakt, že sa týkajú firiem a značiek, ktoré sú známe a ktorých reklamy si človek ľahko vybaví. Zároveň si čitateľ môže klásť otázku, či nejde o podprahovú reklamu alebo o product placement, a tak by bolo prínosné vysvetlenie autorov v úvode knihy, keby sa k tejto skutočnosti vyjadrili a stručne popísali, ako vyberali rôzne príklady. Ľahká orientácia v texte je umožnená vďaka tabuľkám, obrázkom a písaním cez odrážky.

Prvá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu reklama. Napriek tomu, že existuje mnoho pozitívnych aj negatívnych definícií reklamy, trefnou definíciou je: reklama je zrkadlom doby, v ktorej sa vytvára. Rovnako sa táto kapitola venuje pridruženým pojmom a ich jasnému odlíšeniu. Druhá kapitola popisuje jednotlivé kroky v tvorbe reklamy od stanovenia cieľov, cez rozpočet, voľbu médií, poznanie a segmentáciu zákazníka, až po kontrolu výsledkov celej kampane. Kým druhá kapitola hovorí o tvorbe reklamy vo všeobecných krokoch, tretia kapitola sa venuje tvorbe správnej alebo efektívnej reklamy. Úlohou reklamy je informovať, presvedčiť a predať, ale zároveň posilniť vzťah zákazníka ku značke a firme. Tieto ciele sa snažia tvorcovia reklám dosiahnuť pomocov obrazov, slov a farieb.

Štvrtá kapitola sa naďalej venuje efektívnej reklame z hľadiska kreativity reklamy a dopadu celej kampane. Piata kapitola ponúka tipy pre výber správnej agentúry a doporučenia pre vhodnú vzájomnú komunikáciu. V poslednej šiestej kapitole sa autori zamerali na nové trendy v marketingovej komunikácii – internetová komunikácia, product placement, gerilový, event a vírový marketing. Práve o tieto informácie je druhé vydanie rozšírené, ako aj o informácie v príhohe, súčasne je väčší priestor venovaný téme značka.

Prílohy obohacujú text o infomácie ako sú výdaje na reklamu v Čechách, prepojenie reklamy s právom, základné informácie o asociáciách komunikačných a reklamných agentúr, dôležité adresy a zoznam odbornej tlače.

Istým mínusom knihy je formátovanie textu; napr. odrážka sa stane nadpisom, nadpis je obsahovo širší ako text k nemu pripojený, zvýraznenie menej dôležitého textu, odsadenie textu.

Cieľom knihy je oboznámiť sa s modernou reklamou, ktorej kvality sú pravdivosť, legálnosť, slušnosť a spoločenská zodpovednosť. A keďže reklama je odrazom spoločnosti, v ktorej je vytváraná, potom na jednej strane hovorí o nás samých a na druhej strane nás vyzáva k vyšším kvalitám a métam.

Soňa Urigová

Koučing-úvod do problematiky,nové DVD.

Spoločnosť INSIGHT práve vydala nové DVD s nahrávkou verejnej prezentácie na tému "Koučing-úvod do problematiky". V tejto nahrávek sa dozviete kde je možné nájsť zdroje koučingu, na čo prišiel John Whitmore, nestor koučingu v UK, s akými paradigmami sa v koučingu pracuje a mnoho ďalšiích informácií. Veríme, že sa vám nahrávka bude páčiť a poskytne vám množstvo cenných a zaujímavých podnetov pre vašu prácu.
Celú nahrávku získate tu.

Podporné faktory zavádzania a zefektívňovania koučingu pre stredný manažment

Pri robení poriadku v mojich starších článkoch som narazil na jeden, ktorý som pôvodne na tomto blogu už publikoval, ale akosi sa stratil, takže ho tu uvadzám znovu. Aby som zachoval anonymitu spoločnosti pre ktorú som na tomto projekte pracoval, rozhodol som sa zmenit pôvodne názvy spoločnosti. Pokiaľ by mal niekto záujem o podrobnosti z tohoto projektu, rád mu ich osobne sprostredkujem.

Štandardné postupy klasického vzdelávania pre stredný manažment sa postupom času začali ukazovať ako stále menej a menej efektívne. Aj keď pôvodná koncepcia vzdelávacieho systému v spoločnosti XY. pokrývala všetky oblasti zadefinové kompetenčným modelom manažérskych zručností, zo strany manažérov bol cítiť nespokojnosť. Táto vychádzala z jednoduchej skutočnosti- väčšinu školení aj tréningov už manažéri absolvovali a okrem zopakovania si vedomostí, prípadne nácviku zručností už takéto školenia neprinášali žiadnu pridanú hodnotu. Dalo by sa povedať, že sme prešľapovali na mieste.

Začiatkom roka 200. sa začalo s nastavovaním nového vzdelávacieho systému. Tento v sebe už obsahoval nové prvky, predovšetkým koučing. Aby bol efekt zavedenia koučingu ako služby pre manažérov čo najväčší, bolo potrebné definovať a podporiť čo najviac oblastí aby sa zvýšila efektivita a pozitívny dopad takejto služby. V tomto príspevku by som sa chcel venovať práve analýze týchto podporujúcich oblastí. Sú to tieto:

1. Výber a zaškolenie koučov
2. Pilotný projekt
3. Vytvorenie nového typu Talent managmentu
4. Odkomunikovanie novej služby manažérom
5. Individuálne koučingy
6. Supervízia koučov v teréne

Výber a zaškolenie koučov

Ako jeden z iniciátorov zavádzania koučingu som mal na starosť taktiež výber a zaškolenie nových koučov. Táto nová kompetencia bola na začiatku priradená pracovníkom na pozícii senior konzultanta, ktorých základné kompetencie boli tréningové. Na základe štúdia literatúry a individuálnych konzultácií, sa nám podarilo odovzdať „balík“ zručností pre senior konzultantov natoľko, aby boli schopní doručovať koučing aspoň v základnej podobe. V tej dobe sme nemali k dispozícii žiaden certifikovaný ani iný typ kurzu a tak všetko čo sme používali sme sa učili na základe vlastných skúseností, zdieľania zážitkov z praxe, z ich analýz, pri ktorých sme samozrejme tiež využívali spätnú väzbu od manažérov. Tento proces je zachovaný až doteraz i ked sa postupom času stále vylepšuje, predovšetkým na základe spätnej väzby z terénu.

Pilotný projekt

Vo fáze keď sme mali k dispozícii základné know how koučingu sme sa rozhodli pre pilotný projekt, ktorý v sebe zahrnoval koučing po dobu 3 mesiacov zo 6 manažérmi v cca 3 týždňových intervaloch, s prípadnými telefonickými konzultáciami. Ciele koučingových sedení bolo definované samotnými manažérmi, pričom nemuseli byť vždy z pracovnej oblasti. Po tejto dobe sme sa na základe veľmi pozitívnej spätnej väzby rozhodli pokračovať v zavádzaní koučingu aj na ďalšie pobočky

Vytvorenie nového typu Talent Manažmentu (TM)

Pri vytváraní kompetenčného modelu sme ako veľmi dôležitú pre prácu manažéra videli aj zručnosť koučovať (ako základný nástroj vedenia) a preto sme ju aj zaradili do TM. Tzn. že každý nový manažér vstupujúci do spoločnosti musí absolvovať krátke školenie na osvojenie si základných poznatkov a zručností na zvládnutie koučingu. Už v tomto okamžiku sa snažíme podporovať pozitívny prístup ku koučingu ako k progresívnej metóde riadenia. Zaujímavé je, že sa mnoho krát opakuje situácia kedy si pod pojmom koučing mnohí predstavujú niečo čo sa skôr podobá na tréning, mentoring, prípadne až na manipuláciu. Snáď ani netreba zdôrazňovať že gro takéhoto tréningu bolo predovšetkým v nácviku zručností.

Odkomunikovanie novej služby manažérom

Okrem TM pre nováčikov sa bolo potrebné venovať aj prípadnej zmene a pozitívnemu nastaveniu seniorne starších manažérov, keďže pre mnohých bol pojem koučingu celkom nový. Toto komunikovanie prebiehalo na troch úrovniach.

Prvá úroveň bolo prezentovanie započatia nového projektu riaditeľom filiálok s požiadavkou aby tieto informácie odkomunikovali ďalej k svojim manažérom. Najdôležitejším aspektom tejto komunikácie bol fakt, že koučing je službou a ako taký je dobrovoľný. Toto vnímam ako veľmi dôležitú podmienku úspešného zavedenia koučingu do praxe, aby aspoň spočiatku bol koučing dobrovoľný a aby taktiež, kým nedôjde k získaniu dôvery voči novému postupu, stanovovanie cieľov koučingu nebolo striktne zamerané na výkon a produkciu.

Druhá úroveň bola príprava a realizácia školenia základných poznatkov a zručností, ktoré stavalo na tréningu, ktorý bol pripravený pre TM avšak vo väčšom rozsahu.

Tretia úroveň bola v rukách každého kouča osobne a išlo vlastne vždy o prvé stretnutie, ktoré koučingu predchádzalo

Individuálne koučingy

Pokiaľ boli všetky predchádzajúce podmienky dobré nastavené, začíname pracovať s manažérom, ktorý má pozitívny vzťah ku koučingu, ja naňho naladený, je otvorený a ochotný pracovať. Aj keď explicitne neboli nastavené cieľe koučingu, väčšinou, asi v 90% sa manažéri venujú riešeniu pracovných problémov. Sedenia prebiehajú zhruba v 2-3 týždňových intervaloch v rozsahu zhruba 1 hodiny. Akýmsi doplnkom koučingu pre manažerov je ich „tieňovanie“ (pozorovanie ich práce v teréne), ktoré je väčšinou nasledované spätnou väzbou a koučingom. I keď v tomto prípade už ma význam hovoriť o kontrolnom a nie pomáhajúcom kontexte. Dá sa predpokladať že sa v budúcnosti nebudeme u určitého typu manažérov (pasívne, submisívne typy) kontrolnému kontextu vyhýbať. Tzn. že niektoré ciele, predovšetkým týkajúce sa pracovného výkonu budú pevne dané a čo bude „koučovské“ je to akými cestami manažér dôjde k ich naplneniu.

Supervízia koučov v teréne

Pretože ani výcvik kouča nekončí absolvovaním seminára, vnímam ako veľmi potrebné naďalej pokračovať v podpore práce koučov. Ako ich supervízor s nimi trávim čas v teréne pri ich koučingoch. Každé sedenie je nasledované analýzou tohto sedenia z ktorého vyplynú rozvojové potreby, na ktorých kouč pracuje. Táto supervízia na dennej báza je dopĺňaná intervíznymi stretnutiami celej pracovnej skupiny, v rámci ktorých sa rozoberajú kauzistické prípady a prebieha nácvik koučingových rozhovorov na kameru, tieto sa potom analyzujú v celej skupine. Takáto individuálna podpora je vnímaná ako veľmi pozitívna a podporujúca. Je to taktiež zdroj, ktorý prispieva k tomu aby aj kouč mal pocit že niečo dostáva, čím sa okrem iného predchádza syndrómu vyhorenia.

Perspektíva

Dá sa povedať, že celý proces zavádzania koučingu v spoločnosti ešte nie je na konci a bude sa v ňom pokračovať. Mnoho vecí sa dolaďuje za pochodu. Avšak množstvo pozitívnych spätných väzieb dokazuje správnosť prvotného rozhodnutia začať používať koučing ako nástroj rozvoja manažérov. Tým sa taktiež docieli aby aj manažéri, majúc zažitý pozitívny pocit z koučingu, začali koučing používať vo svojich skupinách.

Čo treba urobiť pri prezentácii aby ste sa dokonale strápnili?

Ak je prezentovanie vaším denným chlebíkom, je možné, že toto video vám pomôže spomenúť si na svoje začiatky pred publikom. Viete spočítať všetky chyby ktoré tento pán dokázal na tak krátkom priestore vytvoriť?
Keby sa vám to náhodou nepodarilo, čo si nemyslím, že sa stane, v niektorých z ďalších príspevkov sa k tomuto videu vrátim a pozrieme sa na to koľko tých chýb by sa tam dalo nájsť.

Základné zručnosti kouča V-Parafrázovanie

Ďalším prvkom komunikácie a aktívneho počúvania je parafrázovanie. Parafrázovanie je vlastne zopakovanie toho čo už bolo povedané, resp. to čom som počul povedať hovoriaceho. Nie vždy mi totiž môže byť jasné, čo mal druhý na mysli keď o niečom hovoril. Je to dané aj tým, že síce používame rovnaké slová, ale významy, ktoré su za nimi skryté sú často krát úplne odlišné. Predstavte si nasledujúcu situáciu. Príde manželský pár k psychológovi, s tým, že by radi urobili niečo pre svoje manželstvo, nakoľko sa im zdá, že im to dajako neklape, ale nevedia prečo. Psychológ sa najprv chce osamote porozprávať s manželom. Pýta sa ho čo vlastne v manželstve chce, a pán hovorí „viete, chcel by som šťastné manželstvo.“ A čo to je to šťastné manželstvo, pýta sa psychológ. „No to je vtedy, keď prídem domov, večera je na stole, zapnem si správy a manželka mi prinesie do ruky chladené pivo. Tú istú otázku položí psychológ manželke, jej odpoveď je nasledovná: „pre mňa je šťastné manželstvo, keď ma manžel zoberie do divadla, občas mi kúpi kvety a pozve ma na večeru:“

Vidíte? Rovnaký pojem, rovnaké slová -šťastné manželstvo, ale každý má za tým nejaký iný význam. A na tejto významovej úrovni vzniká veľmi veľa nedorozumení, nakoľko, pri bežnej komunikácii predpokladáme, že pojmy, ktoré používame zahŕňajú aj rovnaké významy. V bežnej komunikácii sa to bežne stáva, ale kouč by si nemal dovoliť ten luxus, nesprávne predpokladať významy, ktoré sa skrývajú za klientovými slovami, ale mal by si ich overovať sa pýtať sa na to či tomu čo bolo povedané aj správne porozumel. To je možné urobiť napr. aj nasledujúcimi otázkami:

· „Keď ste hovorilo o tomto, mysleli ste to takto?“

· „Keď ste hovorili o tejto veci, chceli ste tým povedať toto....?“

· „Ak som vám správne porozumel, tým že ste povedali toto, mysleli ste....?

· „Mysleli ste to tak, že....?“

Byť pochopený a porozumený je hlbokou ľudskou túžbou. A kouč by mal byť pripravený na to aby aj túto túžbu vedel uspokojiť, resp. aby dokázal vytvoriť v komunikácii také podmienky aby koučovaná mal pocit, že sa zaujímame o to čo hovorí a nielen o to aké slová používa, ale aj to čo má presne na mysli, keď hovorí o tom alebo tom.

---

Základné zručnosti kouča IV-Sústredenie

Rozvíjať sústredenie je samozrejme, našťastie, možné. Ale jednoduché to určite nebude. A prečo? Nuž v našom bežnom živote sa mnoho vecí snažíme urobiť práve tým, že do ich vykonania zapájame vôľové úsilie. Presne v duchu „čím viac zatlačím, tým rýchlejšie to pôjde.“ Žiaľ, nepôjde. Schopnosť sústrediť sa je podľa tzv. abhidhammickej psychológie jednou z piatich schopností mysle. Hneď vedľa úsilia, dôvery, múdrosti a všímavosti. Podrobnejšie si tieto schopnosti preberieme neskôr. Čo je však pre pochopenie toho, ako sústredenie rozvíjať, dôležitejšie, je fakt, že stojí presne na opačnom konci ako úsilie.
Predstavte si palicu -na jednom konci je sústredenie a na druhom je úsilie. Keď túto palicu podložíte uprostred nejakým predmetom, vznikne vám páka. Čím viac tlačíte na jednu stranu, tým viac sa vám palica dvíha na strane druhej. A preto je rozvoj sústredenia taký ťažký, pretože čím viac sa snažíte o to, aby sa vaše sústredenie rozvíjalo, tým menej sa vám to bude dariť. Naša spoločnosť je nastavená silovo. Ak by som chcel citovať Murphyho, povedal by som „ak niečo nejde urobiť silou, určite to pôjde ešte väčšou silou“. A o to častokrá aj snažíme. „Tlačíme na pílu“. Nemám pochybnosti o tom, že v mnohých prípadoch, bude tento prístup korunovaný úspechom, ale žiaľ zrovna pri kultivácii sústredenia to neplatí.

Otázkou prirodzene potom ostáva, ako vlastne rozvíjať sústredenie, keď vôľovo to nejde. Nejaká tá vôľa tam na začiatku musí byť, aspoň do tej miery aby ste si povedali, že sa do toho pustíte. Skúste si ale potom položiť otázku, možno ešte pred tým než začnete dumať nad tým ako si rozvíjať myseľ, kedy sa vám stalo, že ste sa dokázali výborne sústrediť. Kedy a za akých podmienok to bolo? Čo ste robili? Akú činnosť ste zrovna vykonávali? Ak sa na tieto činnosti pozriete naozaj podrobne, možno prídete na to, že mnoho z nich je spojených s niečím príjemným. S príjemnými a pozitívnymi zážitkami, pocitmi, udalosťami či ľudmi. Z toho nám potom logicky vyplýva fakt, že pokiaľ chceme nejako rozvíjať sústredenie, je potrebné aby sme našej mysli ponúkli niečo príjemné, na čom bude rada spočívať. Skrátka na čom bude sedieť ako „prilepená“.

Schopnosť sústrediť sa nám ostáva a je takpovediac prenositeľná. Ak už raz sústredenie rozvinieme a budeme ho pravidelne udržiavať, tak sa nám bude objavovať aj v iných oblastiach života, nielen pri koučingovom sedení.

V stručnosti ide o nasledovné. Vyberiete si nejaký „predmet“, týmto predmetom môže byť v podstate čokoľvek -zvuk, pocit, chuť, to čo je videné, predstava, myšlienka a pod. Ak si niečo také vyberiete, doporučujem niečo čo je neustále prítomné, napr. dych, potom skúste zotrvávať pri pozorovaní tohto procesu. Ak vaša myseľ odbehne, len si to všimnite a vráťte ju naspäť. Nesnažte sa vašu myseľ nijako úsilím na tomto predmete držať. Predstavte si myseľ ako neposedné dieťa, ktoré neustále trpezlivo vraciate na jedno mieste, tam kde sa hrá, a kde je to preňho zaujímavé. Nerobíte to ani násilne ani zo stresom, ,pretože viete, že deti sú také a je to v poriadku. Aj vaša myseľ je ako také dieťa a neustále ju zaujíma niečo iné, a to je o.k., pretože myseľ je už raz taká. A vaše úsilie sa prejavuje práve tým, že myseľ neustále vraciate na jedno miesto. Na to, ktoré ste si pred tým vybrali. Možno je ešte dobré spomenúť , že pokiaľ si už vyberiete nejaké miesto, skúste ho nejakú dobu nemeniť. Vlastne- pokiaľ nemáte nejaký vážny dôvod, nemeňte ho vôbec. Čím dlhšie používate na tréning jedno miesto, jeden predmet, tým ľahšie bude pre myseľ aby sa vracala presne na toto jedno miesto. Je to ako keď si na poľnej ceste vyjazdíte cestičku. Ak sú koľaje dosť hlboké, sami do nich spadnete. Pri cestovaní po takýchto cestách, zvlášť keď je blato a idete v aute, to nie je zrovna žiaduce, ale pri rozvíjaní mysle a konkrétne sústredenia ide presne o to. Naučiť myseľ kde sú koľaje v ktorých sa cíti dobre a učiť ju tomu aby v týchto koľajach dokázala zotrvať.

V tomto článku nájdete konkrétny postup ako sústredenie rozvíjať. Možno Vás však sklamem, pokiaľ nemáte radi introspektívne techniky, nebude sa vám to páčiť. Zase na druhú stranu, ak máte nejaké svoje vlastné postupy ako rozvíjať sústredenie, neváhajte sa s nimi podeliť aj s ostatnými. Sám som na to veľmi zvedavý.

---

Základné zručnosti kouča III-Verbálna komunikácia a aktívne počúvanie

Najčastejším komunikačným procesom, ktorý sa v koučingovom sedení bude vyskytovať bude aktívne počúvanie. Pojem aktívneho počúvanie je v dnešnej dobe pomerne často používaný, čo je celkom prirodzené, nakoľko je obsiahnutý takmer v každej komunikačnej výmene, ktorá sa odohráva medzi dvoma ľuďmi. Aktívne počúvanie sa nám objavuje v prípadoch riešenia konfliktov, pri vedení motivačného alebo hodnotiaceho rozhovoru, pri asertívnom jednaní a pri mnohých ďalších komunikačných udalostiach.

Ako by sme mohli aktívne počúvanie definovať? Jedná sa o proces, v ktorom je načúvajúci plne sústredený na to, čo sa v komunikačnom procese deje. Je taktiež plne prítomný v okamžiku keď druhý rozpráva. Ten kto aktívne počúva sa snaží plne pochopiť významy a obsahy, ktoré sú ukryté v komunikačnom toku. Ak by som chcel z predchádzajúcej definície vybrať jedno slovo, ktoré by najviac vystihovalo, čo sa deje v aktívnom počúvaní, asi by to bolo slovo sústredenie. Sústredenie sa na to, čo sa deje v komunikačnom procese je to, čo odlišuje bežné komunikovanie od aktívneho počúvanie. Nevravím, že aktívne počúvanie sa v bežnej komunikácii nevyskytuje, ale tak isto ako koučing nie je posedenie pri káve, keď sa kouč a koučovaný príjemne bavia na nezáväzné témy, tak tak isto ani bežný „pokec“ s priateľmi nemusí v sebe obsahovať prvky aktívneho počúvanie. To čo odlišuje bežné „počúvanie“ od aktívne je, ako som už vyššie spomenul, práve miera sústredenia.

Základné zručnosti kouča II-Komunikácia

Komunikujeme celkom bežne. Vlastne komunikujeme aj keď by sme možno nechceli, proste sa nedá inak. Keď by som sa pred vami postavil niekde na nejakej prezentácii, aj keď by som nepovedal ani slovo, určite by vám hlavou bežalo množstvo myšlienok o tom kto som, čo tam robím, prečo to robím, aký to má všetko zmysel a podobne. A pri tom by som nepovedal ani slovo a čo všetko by som vyvolala vo vašich mysliach. Jednoducho komunikácia vo svojich rozličných podobách a formách je tým najpoužívanejším nástrojom, ktorý používame vo vzťahu k druhým ľudom, aby sme sa s nimi dohovorili. A bez dobrej komunikácie sa ani kouč nezaobíde.

V slovníku cudzích slov sa môžeme dočítať, že komunikácia je ... dorozumievanie, oznámenie, sprostredkovanie (ústne); rečový dorozumievací styk ... . Tento pojem sa používa aj pre dopravu, alebo cestu. Samotné slovo komunikácia pochádza z latinčiny, z latinského slova comunicare, ktoré označuje odovzdávanie niečoho, spoločné radovanie sa z niečoho, predávanie niečoho druhému, branie a prijímanie, doručovanie, delenie sa o niečo, prepožičiavanie.

Existujú aj definície komunikácie, napr. od autorov D. Krecha, R. S. Grutfielda a E. L. Ballacheya podľa Malej encyklopédie súčasnej psychológie od Františka Hyhlíka a Milana Nakonečného: Komunikácia je výmena významov medzi ľuďmi, ktorá je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom jazyka ... .

Dnes sa domnievame, že v priebehu vývoja svojho živočíšneho druhu človek používal najskôr jednoduché formy komunikácie a až neskôr začal postupne používať špecifické zvukové označenia pre rôzne predmety, javy, osoby ... čo viedlo k položeniu základov typicky ľudskej formy komunikácie – komunikácie pomocou jazykového prejavu, ktorého základom je slovo. Tento vývoj trval dlho, a i dnes používa človek tak slovný prejav – v tom prípade hovoríme o verbálnej komunikácii – ale aj iné druhy komunikácie, pravdepodobne vývojovo staršie druhy – označujeme ich ako neverbálnu komunikáciu.

Do neverbálnej komunikácie zaraďujeme tieto zložky.

· Mimika -postavenie tvárových svalov vytvára obraz emócií a nálad, ktoré sa v nás odohrávajú

· Gestika- pohyby rúk, ktorými sprevádzame to o čom práve hovoríme

· Proxemika- aj vzdialenosť, ktorú od ľudí udržiavame, je dôležitým výpovedným prvkom. V tejto súvislosti tiež zvykneme hovoriť o osobných zónach. Každý ich máme inak nastavené a inak veľé. Neuvedomenie si tohot faktu nám môže spôsobiť komunikačné problémy.

· Haptika- Dotyk. Podanie ruky je asi spoločensky najakceptovateľnejším dotykom, ktorý má nesmierne vysokú vypovedaciu hodnotu. Už prvé sekundy dotyku nám vedia odhaliť také informácie o druhom človeku, po ktorých by sme museli dlho pátrať, a takto sa k nám dostanú, možno aj bez toho aby si to ten druhý uvedomoval.

· Posturika. „Vystri sa“, hovorievali nám rodičia. Aj to ako stojím má samozrejme význam a vypovedá o nás. Niekedy aj o celom živote. Veď človek, ktorý si nesie na ramenách celý svoj osud bude stáť inak ako niekto pre koho nie je problém postaviť sa nepriazni osudu tvárou v tvár. Skrátka, to čo máme v živote za sebou sa či chceme alebo nie, prejavuje aj v tom ako stojíme a ten kto sa v knihe neverbálne komunikácie dokáže orientovať, má obrovský náskok pred tými, ktorí majú pred sebou len mimiku, gestá alebo pohyby, ale nedokážu ich interpretovať.

Neverbálne prejavy sú väčšinou vývojovo staré spôsoby oznamovania práve prežívaných emócií (strach, údiv, prekvapenie ...), pohyby, ktoré dopĺňajú informácie o tom, čo prežívame (napríklad objatie nám blízkej a milej osoby, podanie ruky človeku, ktorého nepovažujeme za svojho nepriateľa, nepozeranie sa do očí druhého človeka, ...).

Je možné odtrhnúť verbálnu komunikáciu od neverbálnej, prípadne od komunikovania činom? Zdá sa že ani moc nie. Ak to totiž urobíme, môžeme sa sami zmýliť v obsahu toho, čo nám chcel druhý človek v procese komunikácie odovzdať. Preto sa ľudia snažia nielen o pochopenie toho, čo hovoríme, ale aj toho čo dávame najavo vo svojom správaní (teda ináč ako verbálne). Profesor chicagskej univerzity Albert Mehrabian vypočítal, že účinok vyslaného posolstva záleží z 55% na signáloch reči tela, z 38% na farbe a melódii hlasu a len zo 7% na obsahu toho, čo hovoríme.

Všetky výskumy, ktoré tento jav merali, sa zhodujú v tom, že viac informácií si ľudia odovzdávajú neverbálnymi oznamami ako verbálnymi. Príčin je niekoľko. Verbálne oznamy sú produktom myslenia, sú poznačené sebakontrolou – človek vie, že nie všetko čo má na srdci, je vhodné predložiť aj iným ľuďom v komunikácii. A tak môže zamlčať niektoré veci, iné trocha prikrášli. U neverbálnej komunikácie je to zložitejšie. Samozrejme niektoré veci je možné nacvičiť. Ale väčšina neverbálnych prejavov je založených na automatických, tj. neuvedomelých reakciách tela, ktoré majú často základ v činnosti žliaz s vnútornou sekréciou (tieto vylučujú látky zvané hormóny). Hormóny ovplyvňujú činnosť ďalších vnútorných orgánov (napríklad zmeny v činnosti srdca, zmenená tepová frekvencia, kolísanie krvného tlaku, zrýchlenie dýchania, potenie sa, a iné). Prejavy zmien v činnosti vnútorných orgánov sa nedajú ovplyvniť „autocenzúrou“, maximálne je možné ich mierne tlmiť . Na týchto poznatkoch je založený aj „detektor lži“ – merajú sa fyziologické ukazovatele a porovnávajú sa s verbálnymi odpoveďami na rôzne otázky. Z rozdielnych reakcií tela pri konkrétnych otázkach je možné presne povedať, ktoré odpovede sú klamstvom.

O tom, ktoré konkrétne aspekty komunikácie sa objavujú v koučingovom procese si povieme na budúce.

---