4 úrovne prežívanie pri práci kouča s klientom

Tento víkend som bol pozvaný do Čiech aby som sa podieľal ako skúšajúci člen komisie a prednášajúci na záverečných skúškach satiterapeutickej výcvikovej komunity. Pre mnohých bude asi satiterapia neznámym pojmom, preto pokiaľ máte záujem môžete si o nej viac prečítať na týchto stránkach. V stručnosti sa však jedná o integratívny psychoterapeutický smer, ktorého účelom je rozvíjať pacientovu všímavosť natoľko aby sa mu podarilo urobiť vhľad do patologických alebo nepríjemných štruktúr v jeho živote. Tento vhľad má sanačný účinok na pacientovu psychiku a jeho ďalší život. Viac o všímavosti taktiež nájdete na stránkach satiterapie ( link vyššie, prípadne na tomto blogu, ale taktiež tu.

Predtým než sa dostanem k jadru veci, dovoľte mi malý úvod k téme. C.Rogers, jeden zo zakladateľov humanistického smeru psychológie a tvorca tzv. Person centered aproach-na klienta centrovaného prístupu, objavil, že pokiaľ má na strane pacienta dôjsť k nejakej zmene v jeho osobnosti, teda k odstráneniu alebo prekonaniu toho čo je vnímané ako trápenie, musia byť na strane terapeuta splnené tri podmienky: empatia, akceptácia a kongruencia.

• S empatiou sa asi každý z nás stretol-empatia by sa veľmi stručne dala preložiť a chápať ako schopnosť vcítiť sa do prežívanie druhého človeka.
  
• Akceptácia je schopnosť terapeuta prímať pacienta takého aký je, zo všetkými jeho nedostatkami a nedokonalosťami bez potreby ho nejakým spôsobom a smerom meniť.
• Kongruencia znamená, že terapeut je čitateľný, otvorený, skrátka nehrá sa na niečo. Nemá masku a to čo cíti vie aj konštruktívnym spôsobom vyjadriť, prípadne si to minimálne uvedomuje a sebareflexii si to vie spracovať.

Rogers pri svojich výskumoch teda prišiel na to, že na strane terapeuta musia byť splnené nasledovné podmienky aby mohlo dôjsť k zmene. Jeho kolega E.Gendlin vo výskumoch pokračoval. Zistil, že určité podmienky musia byť splnené nielen na strane terapeuta ale aj na strane pacienta. Ide o zakotvenie v telesnom prežívaní. Tzn. že pacient, ktorý sa pohybuje len na úrovni slov a o svojom probléme len rozpráva, je akoby odtrhnutý od reality a zmena nemôže nastať. Toto svoje pozorovanie pretvoril do originálnej metódy, ktorú by som nazval nástrojom na rozvoj emočnej inteligencie par excellence-Focusingu (krátka anotácia kurzu Focusingu). Pre ďalšie štúdium tejto témy by som doporučoval knihu Focusing.

Ak teda má dôjsť k zmene, ak sa má niečo zlepšiť u klienta, je potrebné aby na strane terapeuta boli vyššie spomenuté tri podmienky a na strane klienta zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti. Tento princíp sa samozrejme dá aplikovať aj v koučingu a je dosť dobre možné, že z niektorými ste sa stretli. Je jednou zo základných princípov koučingu, že kouč nechce klienta nijako meniť ani naprávať-je akceptujúci. Snaží sa ho pochopiť-je empatický. A je v koučingovom procese voči klientovi autentický, pracuje aj s vlastným prežívaním. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ chcem aby u klienta došlo k nejakej zmene musím vedieť nastaviť podmienky tak (napr. kladením otázok, škálovaním a pod.) aby sa klient dokázal pozrieť na vlastné skúsenosti a zážitky z ktorých môže čerpať.

Satierapia v sebe integruje oba vyššie uvedené prinícpy (podobnosti medzi satiterapiou a koučingom). Jednak zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti aj tri podmienky (empatia, kongruencia, akceptácia) a prikladá ďalší rozmer,ktorý pochádza z abhidhammy. Ak teda pracujem v satiterapii s pacientom, alebo v koučingu s klientom, vždy sa budem pohybovať na tzv. 4 úrovniach prežívania.

1. Prežívanie, ktoré sa vzťahuje na situáciu tu a teraz. Tzn. že klient keď napr. hovorí o svojom probléme je na nom vidieť že sa v ňom niečo deje. Začne rýchlejšie dýchať, sčervená, vidím na jeho mimike, že sa niečo deje. Dokonca v niektorých prípadoch môže začať plakať. Je to jeho aktuálny stav. Keď za nami prichádza, môže byť nervózny, nespokojný, netrpezlivý a pod.
   
2. Znovuprežívanie už zažitých udalostí. Klient si na niečo spomína a to mu navodzuje pocity, ktorých si je aktuálne vedomý. Spomenie si na určitú udalosť, ktorú môže komentovať nasledovne "...aj teraz keď o tom hovorím, tak mi z toho naskakuje husia koža...."
3. Myslenie, ktoré sa vzťahuje na znovuprežívanie. Je to uvedomenie si toho čo sa vo mne deje. Nielen, že niečo pociťujem, zažívam, ale viem aj čo to znamená.
4. Myslenie, ktoré je úplne odtrhnuté od prežívania. Je to niečo podobné, akoby klient rozprával o nejakých abstraktných teóriách, konceptoch. Väčšinou sa na tejto úrovni pohybujú intelektuálne zdatný klienti, ktorí nachádzajú istotu v intelektuálnych konštrukciách.

K čomu mi poznanie týchto úrovní môže pomôcť? Ak viem rozoznať na akej úrovni prežívania sa klient nachádza, môžem voliť vhodné nástroje k pokračovaniu a rozvíjaniu koučingového procesu.
Častokrát je práve na začiatku táto diagnostická časť dôležitá, aby som vedel aký nástroj použiť. Niekedy stačia otázky, ktoré skúmajú realitu (koncepcia GROW-druhý krok).Niekedy môžem využiť iné metódy a postupy aby som klienta stiahol z úrovne len premýšľania, na úroveň prežívanie. Tomuto postupu sa v satiterapii hovorí "rafičenie podmienok". Jedna z techník, ktoré využívajú sťahovanie z úrovne myslenie na úroveň prežívania je napr. aj škálová chôdza, ktorej popis je uvedený na tomto blogu.

Kreativite sa pri "rafičení podmienok" medze nekladú a je na nás aký postup, akú techniku zvolíme. Je však potrebné dať si pozor aby sme sami nezamotali do slov a koncepcií, ktoré ná môžu odtrhnúť od reality.