Efektivita koučovania

Efektivita koučovania je pojmom, ktorý sa na scéne objavuje predovšetkým vtedy, keď sa začne hovoriť o peniazoch a návratnosti investícií, nakoľko koučing býva málokedy lacnou záležitosťou. Na druhú stranu aby sme tento problém pochopili komplexne, je nutné si uvedomiť, že pri efektivite nejde vždy len a len o peniaze.

Efektivitu môžeme definovať ako dosiahnutie čo najlepších výsledkov v čo najkratšom čase, pri vynaložení najmenších nákladov. Bude ale predovšetkým na zadávateľovi ako bude efektivita meraná a posudzovaná. V princípe však môžeme hovoriť o dvoch hlavných oblastiach alebo sférach. Soft a a hard.
Pod pojmom hard máme na mysli všetky presne merateľné veličiny, ako sú napr.náklady, zisk, obrat, fluktuácia, podiel na trhu a pod. Pod pojmom soft máme na mysli všetky aspekty, ktoré sa do čísiel a tabuliek zachytávajú veľmi ťažko, ako napr. riešenie konfliktov, empatia, komunikačné a sociálne zručnosti, manažérske zručnosti a pod. Efektivita by nikdy nemala byť len o hard, alebo len o soft. Problém pri meraní efektivity je v tom, že nedokážeme presne povedať, čo spôsobilo napr. zmenu vo výkone obchodnej skupiny. Mohol to byť, a častokrát to aj bol koučing. Ale tiež musíme priznať, že na človeka, ktorý je v koučingu vplýva ešte celá rada ďalších faktorov, ktoré sú len ťažko postihnuteľné a predsa výkon ovplyvňujú. Napr. také vzťahy v rodine. Vieme, že ich kvalita veľmi úzko súvisí s tým aký výkon človek v práci podáva, ale nevieme to presne zmerať.
Už pri nastavovaní vyhodnocovacích kritérií si musíme jasne povedať, čo všetko budeme sledovať a do akej miere vieme posúdiť, že zmeny, ktoré očakávame, sa udejú predovšetkým pod vplyvom koučingu.
Najľahšou a najjednoduchšou formou vyhodnocovanie (ako takého) sú záverečné formuláre, ktoré sa môžu vyplniť na konci každého koučingového sedenia, kde sa koučovaný vyjadrí k tomu, nakoľko toto sedenie bolo pre neho prínosom, čo mu to dalo, čo sa naučil, prípadne čo uplatní v praxi. Je len na zadávateľovi a koučovi na akej forme vyhodnocovanie koučingových sedení sa spolu dohodnú. Samozrejme je nutné s niečím takým dopredu oboznámiť aj koučovaného.
Dalo by sa povedať, že pokiaľ chceme aby koučing bol pre nás čo najefektívnejší, musíme si, či už sami pre seba ( pri internom koučingu ) alebo s externým koučom či agentúrou (pri externom koučingu) jasne definovať, čo pre nás osobne efektivita znamená, aby sme sa nepohybovali na úrovni všeobecných tvrdení , ale veľmi jasne a konkrétne definovali, čo pre nás osobne vysoká efektivita koučovania znamená.
K problematike ROI sa ešte v budúcnosti vrátime

Čo znamená slovo koučing?

Samotné slovo coach má v angličtine niekoľko významov. Jeden z nich je napr. koč., prípadne v dnešnej dobe autobus. Ďalším významom tohoto slova je tréner. To nám aj poukazuje na to, že samotný pojem pochádza z oblasti športu. Tréner bol niekto, kto sa snažil pomôcť svojím zverencom aby dosiahli úspech, aby vyhrali v súťaži, aby sa umiestnili na prvých miestach, skrátka, aby vyhrali. Ak by sme však chceli slovo "trénovanie" použiť na proces, ktorý sa odohráva v koučingu, nebolo by to presné. V koučingu ide predovšetkým o podporu, facilitáciu a pomoc. V koučingu sa netrénuje. Neukazujeme nášmu klientovi čo má ako robiť, prečo to má robiť a pod. Skôr mu podávame pomocnú ruku aby svoj problém zvládol sám. Takže síce slovníkovým význam slova coaching by bolo trénovanie, ale keďže toto slovo nepopisuje presne, čo sa v koučingu odohráva, neprekladáme ho a používame ho v pôvodnej forme.

Recenzia: J.Suchý ; P. Náhlovský : Koučovanie v manažérskej praxi. Kľúč k pozitívnym zmenám a osobnému rastu. Grada, 2007. s.128

Manažment ako vedná disciplína i ako reálny nástroj práce vo firmách si v podmienkach po revolúcii našiel svoje nezastupiteľné miesto. Preklad mnohých poväčšine západných autorov doslova zaplavil náš knižný trh. Nie je to na škodu veci. Jedinou spornou vecou v celom kontexte je kultúrne ukotvenie. Ďalším neopomenuteľným faktom je, že generácia absolventov manažmentu rôzneho zamerania dozrieva do manažérskych pozícii a robí tak reálne to, na čo ich vzdelávacie inštitúcie niekoľko rokov pripravovali. Manažment ako nástroj riadenia firmy výrazne podlieha svojej dobe, situačným podmienkam a v mnohom reakcionisticky kompenzuje vzniknutú situáciu. Manažéri stihli za tie roky absolvovať hneď niekoľko zaujímavých tréningov, ktoré im dodali nástroje pracovať a rozvíjať biznis. Toto takpovediac retrospektívne okienko má významné miesto v opise, v ktorom chcem ďalej pokračovať a ním je zameranie na nástroj efektívneho vedenia k zmene a osobnému rastu – koučing. Zhodneme sa, že koučing v dnešnom vnímaní rezonuje ako jeden z najtrendovejších nástrojov. Ako človek, ktorý tento nástroj používa vo svojej profesionálnej praxi podotýkam, že v žiadnom prípade nejde o trend, ale o zistenie, že vskutku ide o efektívny nástroj vedúci k zmene myslenia.

Zadaním kľúčového slova do vyhľadávača nájdete veľký počet odkazov chrliaci informácie o rôznych školách a prístupoch. Tí, ktorí vyhľadávate skôr samoštúdium, alebo ste zaplavení povinnosťami počas dňa a večer si chcete v pohode niečo prečitať, siahnite po knihe autorov J. Suchého a P. Náhlovského s názvom Koučovanie v manažérskej praxi. V edícii vydavateľstva Grada - Poradca pre prax vychádza táto útla kniha s podtitulom Klúč k pozitívnym zmenám a osobnému rastu. 128 strán je prehľadom tým, ktorí chcú nájsť v koučingu nástroj svojho manažérskeho fungovania. V žiadnom prípade nie je sprievodcom tým, ktorí sa chcú venovať iba koučingu. Kniha je rozdelená do dvoch častí. Prvá s názvom Prečo, ako a o čom to je predstavuje koučing ako samostatnú hviezdu na nebi manažmentu a ponúka prehľad modelov, opisuje rolu kouča aj koučovaného, vymenuváva podmienky kedy vlastne ku koučingu pristúpiť a čo môžeme očakávať ako výstup.
Druhá časť si berie za cieľ nahliadnuť pod pokrievku koučom a bližšie sa pristavuje pri jednotlivých metodologických uzloch, ktoré koučing vo svojom repertoári má. Z toho vychádza, že koučing nie je čisto iba o kladení správnych otázok, ale je to aj o osobnom nastavení, predchádzajúcej skúsenosti, o profesionalite pomôcť k sebapomoci klienta a pod.
Kvalite knihy výrazne napomáha niekoľko prípadov z praxe, na ktorých si čitateľ vie všimnúť všetky kľúčové aspekty, na ktoré bol upozorený v teoretickej časti. Vzhľadom na cieľ knihy inštruovať manažérov čo najhutnejším spôsobom si dovolím konštatovať, že dielo je vydareným sprievodcom na začiatok dlhej púte k poznaniu koučingu.

Ján Uriga

Spýtajte sa svojho kouča: Ako si vybrať svojho kouča?

Spýtajte sa svojho kouča: Ako často a ako dlho koučingové sedenia?

Spýtajte sa svojho kouča: Aké problémy sa riešia v koučingu?

Jednodňové koučovanie-rýchly beh na krátku trať

Prednedávnom som mal možnosť v krátkom časovom odstupe koučovať dvoch klientov, ktorí mali v podstate veľmi podobné očakávania. Chceli vo veľmi krátkom čase ( jeden deň) dosiahnuť badateľné výsledky. Očakávanie pre túto dobu veľmi typické, časté a žiaľ, často krát nesplniteľné. Mnoho vecí sa v krátkom čase stihnúť dá. Napríklad zabehnúť stovku pod 10 sekúnd. Prečítať knihu vďaka rýchlo čítaniu niekoľkokrát rýchlejšie ako je bežné. Ale na druhej strane sa niektoré veci urýchliť nedajú, nech by ste sa o ne snažili akokoľvek. A to je dobre. Učí to trpezlivosti a vytrvalosti.
Ak hovorím o rozvoji osobnosti, učení sa, zdokonaľovaní sa, tiež sa stretávam s tým, že urýchľovanie sa nie vždy dá dosiahnuť a podarí sa. V klasickom školení, tréningu alebo seminároch, ktoré si zadávatelia objednávajú, je badať tendencia natlačiť do malého priestoru napr. dvojdňového školenia niečo, čo by sa normálne človek učil na vysokej škole aj tri semestre. Dôvod je pochopiteľný, dostať, za "málo peňazí veľa muziky". Táto filozofia je z hľadiska šéfa firmy, toho kto drží kasu ,pochopiteľná, na druhú stranu sa tento prístup návratnosti prostriedkov vložených do školení, nedá bez úprav aplikovať na vzdelávanie alebo osobný rast (aspoň nie bez úprav). Skrátka, za jeden deň sa dá stihnúť toľko, čo za jeden deň, nedá sa za jeden deň stihnúť toľko, čo za dva alebo tri dni. Tak to proste je.
Táto úvaha mi bežala hlavou, keď som so svojimi klientmi diskutoval o tom, na čom by chceli pracovať, čomu by sa chceli venovať a aké výsledky by chceli mať na konci tohoto procesu. Pre šťastie moje aj ich, si obaja uvedomovali vyššie spomenuté, že nie je možné obsah dvojdňového kurzu natlačiť do jedného dňa.

Výhoda jednodňového koučingu je v tom, že to čo klient chce riešiť sa týka len jeho a nie je nutné pracovať aj so zvyškom skupiny, čomu by sa nedalo vyhnúť, keby som pracoval s celou skupinou na kurze alebo tréningu. Navyše, ak je predmetom koučingu niečo z oblasti manažérskych zručností, nie je nutné venovať sa úplne všetkému, ale dá sa hneď pracovať na niečom ,čo je vyložene dôležité len pre tohoto konkrétneho človeka. To celý proces robí výrazne efektívnym. Vďaka tomuto sa dosahujú vynikajúce výsledky vo veľmi krátkom čase. A to je predsa to čo zadávateľ koučingu alebo školenia vlastne chce. Dosiahnuť badateľné výsledky vo veľmi krátkom čase.
Jednodňový koučig je hodne vzťahovou záležitosťou. Nie žeby koučing trvajúci jednu alebo dve hodiny nebol. Ale predsa len. Pokiaľ s niekým strávite 8 a viac hodín, vybudujete si voči nemu iný vzťah, ako keď sa s ním vidíte len tú hodinku. V takomto dlhšie trvajúcom procese sa nedá všetko čo sa deje, zasadiť do koučingovej štruktúry alebo vzorca. Objavujú sa okamihy, ktoré by sme možno z didaktického hľadiska nenazvali koučingovými, ale pre celkový výsledok majú veľkú dôležitosť. V koučingovom sedení dochádza k okamžikom, kedy si klient uvedomí nejakú pravdu, skutočnosť, kedy mu v hlave akoby "docvaknú" súvislosti a vtedy sa objaví vhľad. To malé svetielko, ktoré je nasledované tým známym "AHA".
Zaujímavé na tomto "AHA" je fakt, že sa to nedá urobiť voľou, silou ani žiadným iným úsilím. Je to akoby ste chceli semienko, ktoré zasadíte do zeme ,ťahať kombinačkami aby rýchlejšie rástlo Je jedno koľko úsilia do tohoto ťahania zapojíte, nič tým nedosiahnete. Jediné čo môžete urobiť, je pripraviť si pôdu na to, aby semienko mohlo rásť a potom tomu musíte dať čas. Rovnako, aj keď by ste chceli aby vaši klienti, alebo ľudia ktorých koučujete, dosiahli tento vhľad, je zbytočné, pokiaľ budete veľmi silno "tlačiť na pílu". Pochopenie, ktoré klienta zmení, ktoré mu ukáže nové veci, nové poznatky, na to všetko môžete pripraviť podmienky, ale nemôžete to nijako urýchliť. Preto aj tzv. hluché miesta, kedy máte pocit, že sa v koučingovom sedení nič nedeje ,majú svoju dôležitosť a nemalo by význam sa snažiť za každú cenu ich odstrániť. Vyváženosť sústredeného koučovania a uvoľneného spočívania v procese koučingu je tým , čo v sebe skrýva obrovský potenciál. A to aj vtedy, keď to tak zvonka nevyzerá.

3. konferencia o koučingu-Koučovanie ako súčať kultúry modernej spoločnosti-krátke zamyslenie

Minulý týždeň sa v termíne 22.-23.10 uskutočnila 3.konferencia o koučovaní s podtitulom: Koučovanie ako súčasť kultúry modernej spoločnosti. Ako moderátor tejto konferencie som mal možnosť prejsť takmer celým programom (okrem niektorých workshopov, ktoré ale prebiehali súčasne) a vidieť a počuť mnoho tém, prednášajúcich aj otázok, ktoré padli z publika. Vyvolalo to vo mne niekoľko postrehov a myšlienok, o ktoré by sa s vami rád podelil.

Koučing je síce relatívne novou ideou, nástrojom alebo prístupom a .... dosadťe si podľa svojho uváženia. Ale-štatistiky však hovoria pomerne jasnou rečou. Je to jedno z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví, ktorého zisk napr. len za posledný rok presiahol 700 miliónov libier. A rastie. Skrátka koučing je tu, je potrebné sa ho naučiť brať vážne a zobrať si z neho to, čo je prospešné. Koučing ako podporujúci proces v ktorom sa kouč v spoluprácu s koučovaným snažia hľadať odpovede na otázky, ktoré si koučovaný prináša do sedenia, je niečím ,čo sa postupne stáva nenahraditeľným nástrojom v arzenáli iných nástrojov rozvoja ľudských zdrojov ako napr. mentoringu, tutoringu, tréningu a pod. Keď niekto prichádza s niečím novým, nejakú dobu trvá, kým si to nájde miesto miesto v spoločnosti. Pred novinkami sa máme väčšinou na pozore, potrebujeme viac času aby sme si zvykli a predovšetkým si na vlastnej koži, alebo zo skúseností iných ľudí overili, že novinka je naozaj užitočná. Možno v koučingu sme niekde v tejto fáze. Je tu tábor ľudí, ktorí už majú množstvo skúseností s koučingom a radia sa medzi najhorlivejších zástancov. Potom je skupina ľudí, ktorí už niečo o koučingu počuli ,ale ešte nie sú presvedčení o tom,ž e je to niečo ,čo by im mohlo pomôcť k dosiahnutiu ich cieľov. No a nakoniec, ako všade, je tu skupina ľudí, ktorí sú apriori proti všetkému novému. Takáto konferencia slúži aj ako priestor, kde sa tí, ktorí nad koučingom a jeho využitím vážne zamýšľajú, len možno potrebujú trošku postrčiť aby sa z fáze myšleinok dostali do fáze realizácie. Možno sa to zdá, čudné, ale aj koučing potrebuje osvetu. Potrebuje aby sa o ňom vedelo, je potrebné aby sa o koučingu písalo, aby sa o ňom hovorilo .Skrátka aby sa aj samotný pojem dostal do spoločenského jazykového slovníka.

Ďalšou myšlienkou, ktorá sa mi objavila v mysli, bolo povšimnutie, že napriek novosti koučingu má už, aj u nás, pomerne slušné odborné zázemie. Transfer myšlienok zo zahraničia bol vyditeľný aj v tom, že v každom bloku konferencie bol nejaký zahraničný prednášajúci. Samozrejme, že absolútnou jednotkou bol sir John Whitmore, ale o tom by som sa rozpísal radšej v samostatnom príspevku. Pozvať také množsto zahraničných prednášajúcich bol iste skutok, ktorý si zaslúži poďakovanie organizátorom konferencie-predovšektým pani Kláre Giertlovej a pani Zlatici Stubbs.

Vzájomné obohacovanie, zdieľanie skúseností, diskusie v kuloároch, to všetko je niečo, čo síce nie je na oficiálnom programe konferencie, ale je rovnako dôležité, ak aj v určitých momentoch o niečo dôležitejšie ako oficiálny program. Je to zvláštna kombinácia a zvláštny pocit, ktorý som miestami z tejto udalosti mal. Slovensko je malá krajna, koučing sa rozvíja, a tak sa dá povedať, že v koučingu sa každý s každým pozná. A to je celkom dobre, vedieť o sebe, odovzdávať si svoje skúsenosti-to je najlepšou cestou ako zo spoločného poznania vytiahnuť to najlepšie. Snažiť sa spoločne hľadať nové nápady, myšlienky a riešenia a nezastaviť sa. Pozerať sa dopredu.

Veď základnou koučovskou otázkou je " Čo ešte sa dá urobiť"?:)

Neznalosť kouča: jeho výhoda?

Je to veľká otázka, ktorá dokáže vyvolať búrlivú diskusiu medzi manažérmi aj koučami. Dilema je nasledovná: mal by kouč mať poznatky z oblasti v ktorej svojho klienta koučuje? Alebo sa dá koučovať aj bez týchto znalostí?
Prvá vec, na ktorú si vždy spomeniem, keď dostanem túto otázku, je príhoda, ktorú vo svojej knihe Tajemství vysoké pracovní výkonnosti popísal Timothy Gallwey. Gallwey bol pozvaný aby koučoval symfonický orchester. Len si to predstavte, už len tá myšlienka, koučovasť hudobníkov. Gallwevy samozrejme nikdy nedržal v ruke žiaden hudobný nástroj. Ako teda mohol niečo také zvládanuť? Nechcem zachádzať do podrobností, ale samozrejme to dokázal. Nemal žiadne znalosti a predsa sa mu podarilo koučovať hudobníka, ktorému sa v určitej časti jeho hudobnej produkcie nedarilo zahrať čistý tón.
Kouč, predovšetkým začínajúci kouč, alebo manažér, ktorý sa snaží aplikovať koučingové princípy vo svojej práci, je neustále konfrontovaný s potrebou, ba niekedy až túžbou poradiť . Pokiaľ si toto nedokáže odsledovať a zastaviť, potom svojho klienta zahltí svojimi nápadmi a myšlienkami a tým znemožní jeho kreatívne hľadanie a nachádzanie nový nápadov . Pokiaľ vie však svoje vnútorné myšlienky držať na uzde, nie je na škodu veci aby mal tieto poznatky a skúsenosti.
Okrem toho treba dodať, že kouč je predovšetkým strážcom a nositeľom procesu. Dohliada na štruktúru, sleduje klientove ciele a nastavuje podmienky tak, aby sa klient dostal čo najskôr k cieľu, ktorý si sám na začiatku sedenia stanovil.
V taoizme platí jedna čarovná pravda. Veci sa dejú svojím prirodzeným spôsobom a najlepšie ako si to ich prirodzenosť vyžaduje. Jediné čo je potrebné je nezavadzať pri tom. Aj koučingové sedenei sa deje svojím prirodzeným spôsobom, má vlastnú, nepredvídateľnú dynamiku. Čím menej sa vám podarí do tohoto procesu zasahovať, tým budú vhľady, ktoré klient učiní cennejšie a realizovateľnejšie.
Koučingový proces je ako prúd rieky, pokiaľ mu nebudeme klásť prekážky nenapácha žiadnu škodu.

Recenzia: Reklama – Jak dělat reklamu, Vysekálová, J., Mikeš J.

Vysekálová, J., Mikeš J.: Reklama – Jak dělat reklamu. Praha, Grada 2007, 2. aktualizované a rozšírené vydanie, s. 184.

Autori knihy prinášajú rýchly prehľad o procese vytvárania reklamy – účinného pomocníka pri predaji a nákupe. Obaja autori majú za sebou bohatú skúsenosť s tvorbou reklamy. Svoje poznatky odovzdávajú na konferenciách, seminároch, prednáškach a vo forme publikácií. Sú členmi viacerých spoločností a asociácií zaoberajúcich sa reklamou.

V rámci šiestich kapitol sa čitateľ oboznamuje so základnými informáciami, ktoré sú obohatené zaujímavými príkladmi. Príťažlivosť príbehom dodáva nielen skutočnosť, že sú z praxe odborníkov, ale aj fakt, že sa týkajú firiem a značiek, ktoré sú známe a ktorých reklamy si človek ľahko vybaví. Zároveň si čitateľ môže klásť otázku, či nejde o podprahovú reklamu alebo o product placement, a tak by bolo prínosné vysvetlenie autorov v úvode knihy, keby sa k tejto skutočnosti vyjadrili a stručne popísali, ako vyberali rôzne príklady. Ľahká orientácia v texte je umožnená vďaka tabuľkám, obrázkom a písaním cez odrážky.

Prvá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu reklama. Napriek tomu, že existuje mnoho pozitívnych aj negatívnych definícií reklamy, trefnou definíciou je: reklama je zrkadlom doby, v ktorej sa vytvára. Rovnako sa táto kapitola venuje pridruženým pojmom a ich jasnému odlíšeniu. Druhá kapitola popisuje jednotlivé kroky v tvorbe reklamy od stanovenia cieľov, cez rozpočet, voľbu médií, poznanie a segmentáciu zákazníka, až po kontrolu výsledkov celej kampane. Kým druhá kapitola hovorí o tvorbe reklamy vo všeobecných krokoch, tretia kapitola sa venuje tvorbe správnej alebo efektívnej reklamy. Úlohou reklamy je informovať, presvedčiť a predať, ale zároveň posilniť vzťah zákazníka ku značke a firme. Tieto ciele sa snažia tvorcovia reklám dosiahnuť pomocov obrazov, slov a farieb.

Štvrtá kapitola sa naďalej venuje efektívnej reklame z hľadiska kreativity reklamy a dopadu celej kampane. Piata kapitola ponúka tipy pre výber správnej agentúry a doporučenia pre vhodnú vzájomnú komunikáciu. V poslednej šiestej kapitole sa autori zamerali na nové trendy v marketingovej komunikácii – internetová komunikácia, product placement, gerilový, event a vírový marketing. Práve o tieto informácie je druhé vydanie rozšírené, ako aj o informácie v príhohe, súčasne je väčší priestor venovaný téme značka.

Prílohy obohacujú text o infomácie ako sú výdaje na reklamu v Čechách, prepojenie reklamy s právom, základné informácie o asociáciách komunikačných a reklamných agentúr, dôležité adresy a zoznam odbornej tlače.

Istým mínusom knihy je formátovanie textu; napr. odrážka sa stane nadpisom, nadpis je obsahovo širší ako text k nemu pripojený, zvýraznenie menej dôležitého textu, odsadenie textu.

Cieľom knihy je oboznámiť sa s modernou reklamou, ktorej kvality sú pravdivosť, legálnosť, slušnosť a spoločenská zodpovednosť. A keďže reklama je odrazom spoločnosti, v ktorej je vytváraná, potom na jednej strane hovorí o nás samých a na druhej strane nás vyzáva k vyšším kvalitám a métam.

Soňa Urigová